Plavba trajektom trvá asi 15 minút. K ostrovu sa blížite z východnej strany, ktorá nie je obývaná. Nikde žiadny strom, žiadna zeleň, máte pocit ako by ste išli na nejaký púštny ostrov. Ale západná strana ostrova vyzerá už úplne inak. Opíšem vám malebné prístavné mestečko Rab. Toto mestečko vás doslova očarí. A neočarilo asi len nás, keďže tu kotví jachta istého slovenského politika, videli sme ho na Lexuse so žilinskou značkou. A má tu samozrejme aj vilu. Mestečko je fakt krásne, my sme boli v hotely Padova, v takej zátoke s výhľadom na prístav. Fakt super / pozri priečinok foto/. Pláže sú kamenisté aj piesočnaté a vybetónované móla, žiadny ježkovia. Môžete sa zložiť kde len chcete, nájsť si svoj malý kúsok pláže. Nie je to masový štýl pláži, ako napr. v Taliansku.

Pozri si video: Linky

Najznámejšia pláž ostrova Rab je Suha Punta, ževraj je aj najkrajšia. Je to skalnatá pláž s pieskom, určite má svoje čaro. Môžete si tu nájsť svoj kúsok pláže, a to je krásne na takmer všetkých plážach ostrova a okolitých neobývaných ostrovoch, že nemáte okolo seba "100" ľudí, a nie ste natlačený na kúsku ako sardinky. Na svoje si prídu aj vyznávači nudizmu. Vstup do mora je zväčša pozvoľný, vhodný aj pre deti. More je neskutočne čisté, vyberte sa na loďku, a budete vidieť niekoľko metrov na dno. Chorváti majú asi najkrajšie more. Ak môžete, vyberte sa na more loďou, buď len tak na hodinku nejakou taxi loďkou, alebo na celý deň výletnou loďou, a ak máte "lodný vodičák", tak ste to vyhrali. Určite neoľutujete. Ubytovať sa nie je problém, od luxusných hotelov, po ubytovanie v súkromí. Ak sa vyberiete na ostrov na blink, určite nebudete mat problém ubytovať sa, je tu veľa privátov. Ostrov Rab je krásny.

Pocit, že ste asi na najkrajšom ostrove Chorvatska získate hneď po prichode a ešte zosilnie pri prvej prechádzke: malebný rámec tvorený palácmi a kostolmi, ktoré sú navzdory svojej dlhovekosti veľmi zachované, uzučké uličky dýchajúce stredomorským čarom a vabiace k sladkému ničnerobeniu. Čas sa pritom na Rabe nikdy nezastavil. Ostrov, ktorý zabezpečuje plavebnú cestu z Dalmácie ku Kvarnerským ostrovom, ľudskú prítomnosť zaznamenal veľmi skoro. Z praveku sa tu síce zachovalo len pár kamenných nástrojov a prvá udica objavená na ostrove Rab sa často spomína v cestopisoch aj námorných príručkách gréckych moreplavcov. V staroveku sa mesto malo menovať Arba, čo v dávnom ilýrskom jazyku evokovalo sýtu zeleň lesov, ktorými bol vtedy ostrov bezpochyby porastený. Keď sem okolo 7. storočia prišli Slovania, miestny názov obrátili. Z názvov ako Arba, Arbia, Arbiana, Arbitana či Arbum, čo znamenalo niečo ako "temný ostrov", vzniklo pomenovanie Rab, ktorého zvučnosť je v slovanskych jazykoch oveľa citeľnejšia. Pod týmto názvom sa však mesto objavilo až v 15. storočí v základacej listine františkánskeho kláštora sv. Eufémie.